Neskoré príchody na internát, tekutý chlieb v jednej a tabaková radosť v druhej ruke sú zrejme súčasťou každého zdravého, plnohodnotného, čistokrvného študenta... nebudem teda haniť tento vysokopostavený a pre spoločnosť nenahraditeľný status a plne dodržiavam pravidelné porušovanie vnútorného poriadku akejkoľvek inštitúcie. Neviem, ako je to možné, ale niekedy mám pocit, že tie pravidlá vymýšľal nejaký adept na askézu, ktorý chcel normálnej osobe zatrhnúť všetko, čo má skutočne rada.A odrazu sa mení život vysokoškoláka na príkazy, zákazy a za prípadné porušenie samozrejmé sankcie. Nikto však už nehľadí na to, aby nám vytvoril alternatívny priestor, kde by sme mohli uplatniť svoj nenahraditeľný talent na vykonávanie neprístojností.
Študentík chudáčik príde unavený po nejakom záťahu, alebo po slabo platenej brigáde a má chuť dať si malú chmeľovú odmenu a zapiecť ju niečím horiacim. V stiesnenom priestore svojej kutice narazí na dve spiace osoby dokonca s rovnakým menom, tak sa otočí sklamaný na päte a hľadá útočisko. V tom ho napadne, že by mohol využiť existenciu "sociálneho zariadenia" (ktoré je len tak mimochodom skôr asociálne) a keď sa konečne uvelebí na drese, vojde veľký ujo v čiernom a žiada smädného, nešťastného pútnika o kartičku s fotkou. a tentokrát sa to stalo náhodou mne! Nikto si nevie predstaviť, aká zúrivosť do mňa vošla !!! Ten milý ujo mi chcel vziať môj vzorne, ba priam s materským citom ošetrovaný preukaz za to, že som pila pivo v kuchyni??? V tej chvíli by ma musel asi fyzicky napadnúť, aby som podľahla jeho argumentom a poslúchla čudný príkaz. Nevedela som síce ešte v tej chvíli, ako sa vykrútim, ale vedela som, že ani náhodou nepodľahnem a mám len pár možností:1. rýchle nohy, 2. dá si so mnou to, za čo ma chce potrestať, alebo dôjde ďalší a ja využijem fakt nepriamej úmernosti počtu mozgov a rozumu u týchto ujov. A tak sa stalo, že ujo už nevládal hádať sa so mnou a zavolal kamoša. A to nemal robiť. Teda ak sa nechcel strápniť. Ale to ešte vtedy nikto nevedel. Ani on, ani ja, ani jeho kamarát. Prišiel hore ujo č. 2 , pozrel na mňa "delikventku" , opätoval môj úsmev a opýtal sa kolegu, či ho neštve život... veľký ujo, ktorý sa mi pár minút dozadu vyhrážal, že prídem o strechu nad hlavou, sa začal prudko zmenšovať. Chcela som uja č.2 požiadať o lupu, aby som sa mohla na uja č. 1 dobre pozrieť a usmiať sa na neho - no dobre, to by bol možno výsmech, tak ale základ je ten, že som ho odrazu nevedela nájsť... a ujo č. 2 teda pokračoval:".... ....? (to použil vulgarizmy a nechala som tam presný počet bodiek :))) Však to je Vladova kamoška!!! Nechaj ju, ty ..... atď"
Vlado je dobrý človek, zoznámili sme sa, keď môj telefón podľahol raz v neskorých nočných, resp. skorých ranných hodinách gravitácii a dal si bungee jumping bez lana z 15. poschodia. Vlado došiel s baterkou a strávili sme "romantické ráno" hľadaním aparátu vo vysokej tráve. Podarilo sa, Vlado dostal pivko a odvtedy mi pomáha už stále...
Ujo č. 1 sklopil zrak, podal mi ruku a povedal mi svoje meno a odrazu sa z vášnivého filatelistu stal kamarátsky, milý, zlatý a mierumilovný človiečik . Druhý to ani robiť nemusel. Vyšli sme na balkón a zapálili si... všetci traja, ja som to pekne pred ním zapila svojím pivkom a šla som spokojne hajať.
No a čo sa dá na tejto banálnej situácii všetko krásne vidieť: možno to, že sa netreba vzdávať, stáť si za svojím a šťastná náhoda príde ako odmena, možno to, akí sú ľudia hlúpi a obmedzení a nedokážu sa správať ľudsky, možno sila a vplyv niektorých mien ako prežitok kultu vodcov, možno som si včera pomohla ja a moja tvrdohlavosť, možno náhoda a možno za to všetko môže Vlado... :)